Ahojte, pred pár dňami som rozmýšľala napísať úplne iný príspevok. Išlo o to, ako skoro nikto nepúšťa si sadať starších ľudí a tehotné ženy. Väčšinou sa mi stane, že ja pustím hrbiaceho sa pána, ktorý ledva stojí a ostatní sa robia, že nič a nikoho nevidia. „Gentlemani“ a mladí a až keď si sadne na moje miesto, zareagujú (niektorí).. Ah, nevideli. Kto chce vidieť, vidí a najmä, každý jeden z nás zostarne. Možno až vtedy títo ľudia pochopia, aké to je, keď si ich nevšímajú, prehliadajú ich a nechajú stáť aj napriek tomu, že sa ledva udržia na nohách.
Teraz na inú tému.. Vďačnosť. Dnes som videla v autobuse pána, ktorý mal barlu, na jedno oko nevidel a na jednej ruke mal len palec a žiadne prsty. Bol veľmi starý a vtedy som si zas uvedomila, aká som vďačná za všetko, čo mám a aký život žijem. Napriek smútku, horším obdobiam atď… Som naozaj veľmi vďačná. Pri tej príležitosti som si spomenula na mojich pár rokov pôsobenia a vedenia nadácie, ktorá bola naozaj škola života na vďačnosť a pokoru. Zažila som tam toho veľa, videla veľa a samozrejme, do nadácie nevolali štastní ľudia. Naopak. Napriek všetkému, čo som tam zažila (a bolo toho veľa, najazdila som za 3 roky cca 120.000 km a popri všetkom viedla nadáciu, riešila aj osobné veci a „firemné“) ma tá práca veľmi napĺňala a bola som šťastná. Vidieť, že niekomu môžete reálne pomôcť, niekomu aj zmeniť život.. Dávala som do tej práce všetko a pri každom príbehu som cítila vďačnosť. Vďačnosť za všetko, čo mám a koho okolo seba mám. Nič nie je samozrejmé. Nič.. Naučila som sa, že ak milujete, milujte z celého srdca (aj keď to môže zraniť). Ak si niečo myslíte, treba to povedať (nie si len myslieť). Ak niečomu veríte, treba ísť za tým (za snami).. Lebo nikdy neviete, kedy je váš deň posledný a teda už nebudete mať šancu niečo zmeniť, nikomu povedať, že ho ľúbite atd.
Keď to píšem, začali mi tiecť slzy. Spomenula som si na pár príbehov, ktoré som tam zažila a ostali vo mne. Rovnako som si uvedomila, ako som niekomu, kto tu už nie je, nedala dostatočne najavo, ako ho ľúbim a vážim si ho. Mám tak veľkú pokoru a teším sa aj z drobností. Nádherný slnečný deň, milé slovo, úsmev, rodina a priatelia. Každý človek má byť za čo vďačný a je potrebné si to uvedomiť. Najmä, keď nič netrvá večne a môže sa to v sekunde zmeniť. To, že je na vás niekto milý a dobrý, nehrá s vami žiadne hry, nie je samozrejmosťou a… Človek vám môže odísť z vášho života. Potom bude neskoro riešiť, o čo ste prišli a čo si nechali ujsť. Len preto, že… Vďačnosť.
Želám vám krásny deň a budem rada, keď to aspoň trošku u vás vyvolalo emóciu a … Vďačnosť. Usmejte sa na niekoho, pomôžte staršej pani s ťažkou taškou, pustite si sadnúť staršieho človeka, dajte vedieť niekomu, že je pre vás dôležitý… Takéto „maličkosti“ pre niekoho znamenajú „celý svet“.
Denisa
