Som ranné vtáča. Každý deň som vstávala okolo 6 hod., aby som ešte pred raňajkami stihla sa prejsť popri mori a zameditovať si. Len tak, po svojom. Veľmi mám rada východy slnka, preto som si tento moment nechcela nechať ujsť. Kým som rýchle prešla k mólu, lúče slnka už naň dopadali. Cestou som videla viacerých ( aj dôchodcov), ako plávajú v čistej vode Jadranu. Neviem, či to boli Nemci alebo aj iní , ale inšpirovali ma. Voda v týchto horúcich dňoch bola osviežujúca.
Na móle už cvičila svoje jogové „pozdravy slnku“,… jedna žena. Chodila naň pravidelne – ešte predo mnou. Ja som si tiež zacvičila svoju krátku , cca 5 min. rozcvičku, ale predtým som išla fotiť, inhalovať ten úžasný vzduch i roztrieštené kvapky vody, vnímať silu Slnka a poďakovať sa „ tomu nad nami“ za krásny deň.
V okolí rástli ( volám ich ) morské borovice, behali veveričky, lietali čajky. Nebolo ich tam veľa, čo ma prekvapilo, ale v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi tam pribudlo zopár tmavých vtákov ( cca 2 druhy ). Akoby som bola u nás v parku, až na tie čajky. Keď už spomínam čajky – mali sme úžasne milý zážitok počas celého pobytu. V hoteli sme bývali v poslednom trakte. Vonku, pred oknami, v pokojnom – nerušenom rohu žilo malinké mláďa čajky . Jeho mama ho sem chodila kŕmiť a chrániť ho. Prvýkrát sme ho videli na trávičke ako nepohnute ležalo s natiahnutými minikrídelkami. Bolo celé sivé a nehýbalo sa. Moja neterka sa bála, či mláďa žije. Naša spolubývajúca zapochybovala – zdalo sa jej skapaté. Keď sme sa vracali od mora, malinké už pod dozorom svojej mamky robilo pár krôčikov. Neskôr opäť spalo. Tak sme zistili, že aj mláďatká týchto vtákov spia ako bábätká. Spočiatku veľa – preveľa. Až neskôr – po pár dňoch sa viac stavalo na nohy. Nechceli sme, aby ho niekto vyrušoval, stresoval. Malinké sa ešte nevedelo brániť, iba nespokojne, bojazlivo začalo pišťať ( možno volalo mamu), keď jeden pán – turista si nad ním otvoril okno a do pol pása vystrčený ho pozoroval. Nedalo mi, aby som ho neupozornila, že toto sa nerobí. S frflaním – že veď mu nič nerobí – odišiel. (Človek bez empatie ).
Pri našom hoteli i v širokom okolí ma uchvátili aj nádherne rozkvitnuté oleandre a zachovalé staré olivovníky. V okolí už pred pár rokmi vysadili nové stromy – na zber miestnych olív. Tie zavárajú, robia výborný panenský olej,… A miestne viniče na „crno i bjelo vino“… Doporučujem ochutnať. Pretože každý večer sme mali v hoteli nejaký program, hudobníkov, spevákov,… dávali sme si napr. miš-maš. To je fanta s červeným vínom. Na zdravie!
V 3. časti vám napíšem o našom putovaní za delfínmi.
Danica, 6.7.2019
