Veru tak, aj materinský jazyk má svoj deň. Zakladatelia určite vedeli, prečo mu venovali takúto pozornosť. Nemusíme sa pozerať do sveta, stačí Slovensko. Hneď ráno som od redaktorky v programe istej TV počula pri opisovaní jej relácie – rozhovorov s politikmi cca toto: „… keď sa nevydarí startap ( píšem to foneticky, aj keď ide o anglické slovo )…“. Mám pocit, že tým myslela úvod rozhovoru – padli jej pri natáčaní papiere! Noooo – žeby sme nemali jednoduchý, zaužívaný a spisovný výraz na danú situáciu? Lenže ona je iba kvapkou v mori, ktoré sa na slovenčinu valia. Prejdete sa po meste a natrafíte na rôzne coffe, shopy, puby, cinema,…
Som zvedavá, ako skončia naše deti a vnúčatá. Predchádzajúce generácie si dokázali uchrániť materinský jazyk – napr. od vplyvu germanizácie, maďarizácie,… Len vtedy neboli tak silno atakujúce technológie, ako v súčasnosti. Anglické názvy, spojenia – valia sa viac ako vlny Dunaja do slovenských „junákov a diev“! Ale už aj k batoľatám. Stačí si pustiť niektoré rozhlasové stanice, ktoré vysielajú veľmi často vo frekventovanom čase piesne – aj keď fádne, nemelodické, … ale po anglicky spievané! Netvrdím, že musia hrať iba slovenské – to by sme sa museli pri niektorých spevákoch rozprávať o ich textoch…. Ale sú aj iné príťažlivé, harmonizujúce, rozveseľujúce, do tanca volajúce pesničky. Nemusíme chodiť po ne ďaleko – stačí sa porozhliadnuť po Európe. Lenže v tejto realite si pripadáme viacerí ako v období atakujúcej angličtiny. To si v mnohých štátoch nepripustia – napr. Francúzi, Taliani, Španieli,… A my ? Podarí sa nám aj túto vlnu zastaviť? Veď stále platí jazykový zákon. Len ho treba mať i v srdci – tak, ako rodnú reč.
Užite si svoj Deň materinského jazyka!
Danica, február 2020
