Hneď na začiatku upozorňujem, že to platí len pre časť z nich. Mám pocit, že ich pribúda – takých „neomalených“, jemne degenerovaných, či iba zle vychovaných ? Akoby nemali mamy, sestry, tety, sesternice, či staré mamy,… Potvrdila mi to moja včerajšia cesta trolejbusom. Vedľa starej dámy s barlou sedeli v 4 – sedadle traja stredoškoláci. Cca tretiaci. Pani im povedala, nech pustia starších ľudí – veď vidia, že sú aj s nákupnými taškami. Jasné, že nevstal ani jeden. A ten najvyšší ( už mal vyše 180 cm) sa iba zasmial a povedal: „ Vtipné!“ Celý čas presedia v škole , s prepáčením, na zadku. Nezdali sa zdatní a unavení športovci. A aby si mladšie čitateľky nemysleli, že nadŕžam staršej generácii – vôbec nie. V tých chlapcoch nebola štipka gentlemanstva, či slušného gesta voči ženám, ale i rovesníčkam. Okolo stáli všetko dievčatá a ženy . Rôzneho veku. Mnohé mladé boli upravené ako z módneho časopisu, pekné. Čiže by sa mali takýmto mládencom páčiť. Ale oni sa robili, že ich nevidia. Mám pocit, že sa iba tešili z vyhriateho miesta pod svojím „ zadočkom“. Z ich „macherského“ pohľadu som vyčítala, že majú v sebe stále ten pocit malého chlapca, ktorému mama kázala sadnúť si, aby nepadol! A zabudla mu vysvetliť, že už nie je malý chlapec. Preto by sa mal chovať úplne inak. Čo už!!? Maminky!
Danica
